Každé ráno smutne klopeš na dvere kláštora,
ceduľka ,,v Rekonštrukcii” ti o mne nič nepovie!
Plný života bežíš za mnou do dvora,
unikám ti pod maskou ducha v zrkadle.
Kvapky dažďa padajú na suchú prériu,
ty si v kasíne, ja brázdim mokré ulice.
Klaviristka hrá ôsmu sériu,
moje mokasíny prešli kaluží blata tisíce.
Speváčke v kasíne akordy vyhrávajú,
noty jej piesne sú v mojom srdci.
Pri tej piesni všetci zaspávajú,
no ty už snívaš o zajtrajšom slnci.
Keď si myslíš, že už nemôže byť horšie,
nerob melodramatické gestá, nehádž klobúky!
Zjaví sa neznáma na chvíľu dlhšie,
úprimne dúfajúc, že všetko ti pôjde od ruky.
Otvorí dvere do kasína,
nehľadiac na zábrany.
Náš príbeh sa začína,
neznámu našiel neznámy.
