Fantasy-poetika na kazdy den

Na lotosový kvet kvapla kvapka rosy,

divožienka si červenou stužkou zapletá vrkoče.

Každý si niekedy pripadá neuveriteľne bosý,

omrznuté palce nevedia nájsť papuče.

Pomaly vrážaš do koreňov zúfalý,

na nohách sa ti zjavujú zelené modriny.

Tichá ránhojička ti ich zocelí.

Odhodlane kráčaš vpred, spoznávaš výšiny.

Na chrbte ma vezie starý dromedár,

obláčiky hmly mi češú vlasy.

,,Zažiari niekedy kasyopea, pán hvezdár?”

Mraštiac obočie mi pošepne:,,Asi.”

Oáza sa náhle stala púšť,

džungľa s palmami mi už nestačí.

Začínam si uvedomovať každú húšť,

je nato jednoduchá odpoveď: Muž.

Orient, satén, maľované minarety v ráme,

tvoj život palác, tisíc a jedna noc.

Neviem, či ma zbadáš v háreme,

ani Šeherezáda nemá toľkú moc.

Túžim ti nasypať pod vankúš kávové zrná,

moje ruky sú každý večer samý atrament.

Saténové myšlienky skrývam tunikou zahalená,

fakíri márne hľadajú k mečom element.

Turban ti rozmotávajú zaklínači hadov,

arabské tance, mešita mystiky, žiadna vada.

Keď pôjdeš oproti, potoč hlavou,

a nezabudni ma osloviť menom Šeherezáda.